História dreva

Jedna zo strešných konštrukcií montovaná z lamelového lepeného dreva pochádzajúca zo starých čias sa nachádza vo Veľkej Británii, v meste Southampton, postavená bola v roku 1870. Je to konferenčná sála univerzity Kráľa Edwarda. Ďalšie lamelové lepené drevené konštrukcie pochádzajúce z 19. storočia sú napríklad v blízkosti mesta Liverpool, sú to kostoly Svätého Lukáša a Svätej Heleny.

Prvé priemyselné certifikované využitie lepeného lamelového dreva sa uskutočnilo v Nemeckom Weimare v roku 1872, kde Otto Hetzer postavil tesársku prevádzku a prevádzku parnej píly. Vytvoril na začiatku roka 1892 niekoľko noriem týkajúcich sa drevených konštrukcií, napríklad certifikát pod číslom DRP 197773, ktorý zahŕňa v sebe aj lepené lamelové drevo. Podľa spomínaného štandardu každý jeden vyrobený prvok z lepeného lamelového dreva musí obsahovať minimálne 3 alebo viac lamiel, ktoré po lisovaní vytvárajú hotový konštrukčný prvok. V dielni Hetzera na vrchole výrobnej prevádzky v roku 1917 pracovalo viac ako 300 zamestnancov.

V roku 1909 švajčiarski konzultanti, inžinieri Terner a Chopard kúpili povolenie na použitie Hetzerovho certifikátu. Takýmto spôsobom dokázali naprojektovať lepené lamelové drevené konštrukčné prvky vo viacerých projektoch. Sem patri aj budova Inštitúcie hygieny v Zurichu z roku 1911. V dnešnej dobe funguje ako hlavná budova Univerzity, kde je viditeľná obdivuhodná kupolovitá strecha v tvare zvona.

Technológia sa stala známou v Severnej Amerike v roku 1934, keď Max Hanish starší , kto spolupracoval s Hetzerom na prelome storočia, založil v meste Peshtigo vo Wisconsine firmu na výrobu lepených lamelových prvkov z dreva. Ako prvá budova postavená s drevenou konštrukciou vyrobenou z lepeného lamelového dreva bola budova laboratória výskumnej inštitúcie USDA Forest Products Laboratory v meste Madison vo Wisconsine. Konštrukcia bola postavená v roku 1934 a dobre funguje aj v dnešných dňoch. Významným vývojovým krokom vo výrobe bolo zavedenie vodevzdorného lepidla na báze fenol rezorcinolu od roku 1942. Tento vývoj umožnil zabudovanie prvkov do exteriéru bez toho, aby mali nepriaznivé poveternostné podmienky nežiaduci vplyv na kvalitu konštrukcie vyrobenej z lepeného lamelového dreva. Prvý certifikát americkej výroby lepených lamelových prvkov bol známy pod menom obchodného štandardu s číslom CS253-63, ktorý publikovalo Ministerstvo Hospodárstva v roku 1963. Najnovší certifikát je ANSI/ATIC štandard s číslom A190.1-02, ktorý sa stal platným od roku 2002. Za účelom uskutočnenia zimných olympijských hier v roku 2010 bol postavený zimný štadión Richmond Olympic Oval v meste Vancouver s drevenou strešnou konštrukciou, kde boli zabudované najväčšie prvky z lepených lamelových väzníkov. Na výrobu lepených lamelových prvkov sa spotrebovalo viac ako 2400 kubických metrov reziva ihličnanu duglasky tisolistej. Spolu 34 kusov cédrových stĺpov podopiera strešnú konštrukciu pri previsoch.

Parížske múzeum Centre Pompidou-Metz bolo postavený zo 16km lepeného lamelového dreva. Táto budova je 90m široká v tvare šesťuholníka, na ploche 8000 štvorcových metrov. Motív strešnej konštrukcie kopíruje tvar trstinového pleteného klobúka.

Lepené lamelové drevo BSH má široké použitie a vyrába sa modernou technológiou. Lepené lamelové drevo BSH je hranol, ktorý môže mať od hranolov z reziva veľmi odlišné prierezové a dĺžkové rozmery, môže byť rovný, oblúkový aj viac krát zaoblený. Neobyčajné prierezové a dĺžkové rozmery je možné dosiahnuť šírkovým a dĺžkovým napájaním.

LATTI-EXTRA spol. s r.o.
Hadovská cesta č.5
945 01 Komárno
Slovenská republika

Tel.: +421 35 771 3006
Fax.: +421 35 771 3006
E-mail: info@latti-extra.sk
Partneri